Durmitor a rieka Tara

Pohorie Durmitor

Durmitor a kaňon rieky Tary sú jedinou prírodnou oblasťou, ktorá je pre svoju jedinečnosť, pre svoje prírodné hodnoty a panenskosť zapísaná do zoznamu svetového prírodného dedičstva organizácie UNESCO (v r. 1980).

Plným právom nesie Durmitor aj označenie národný park a kaňon Tary je zaradený do programu "Človek a biosféra" organizáciou UNESCO. Superlatívy, ktorými býva oblasť označovaná jej teda patrí plným právom.

Durmitor, najvyššie pohorie v Čiernej Hore má najvyšší vrch Bobotov kuk 2523 m. Je to skutočne veľkolepé pohorie s výraznými pozostatkami ľadovcovej aj tektonickej činnosti. Len málokde v európskych horách možno vidieť takú výraznú plastičnosť zvrásnených vrstiev ako na Durmitore v horách Šarené pasovi (Pestré pruhy) a Prutaš. Po obrovských ľadovcoch zostali na Durmitore veľké morénové nánosy a množstvo jazierok.

Kaňon rieky Morača

Už samotná cesta z prímoria k Durmitoru je natoľko pôsobivá, že pre turistov predstavuje nezabudnuteľný zážitok. Predstavuje veľhorskú scenériu jednu z najkrásnejších prírodných častí v Čiernej Hore.

Cesty z jednotlivých čiernohorských letovísk sa stretávajú v Podgorici, ktorá je východiskovým miestom ďaľšieho putovania. Po 10 km za Podgoricou sa vchádza do kaňonu rieky Morači, ktorý sa v týchto miestach nazýva Platije a je dlhý 35 km. Je dôstojným vstupom do monumentálneho horského sveta Čiernej Hory. Rieka si tu prerazila cestu skalnatým podlažím a tečie teraz dnom hlbokého skalnatého kaňonu stále divoká a spenená.

V neuveriteľných zákrutach sleduje jej tok aj tunajšia cesta prevažne vytesaná v skalách. Prechádza 32 tunelmi a pod hroznými prevismi, klesá dole k rieke a opäť stúpa. Počas dažda a po ňom je cesta v kaňone nebezpečná a treba, aby sa vodiči na jazdu úplne sústredili. Tam kde kaňon Platije po 35 km končí, odporúčame zastaviť a prehliadnuť si známy kláštor Morača. Blízko kláštora je pekný 40-metrový vodopád Svtigora.

Výhľad z priesmyku Crkvine

Po pár kilometroch za kláštorom začína cesta stúpať k priesmyku Crkvine (1 060 m), pôsobivého vyhliadkového bodu a za ním po 8 km nasleduje krásne položené horské mestečko, klimatické kúpele a stredisko zimných športov - Kolašin (965 m). Je takmer nové, povstalo z ruín po 2. svetovej vojne , keď v ťažkých bojoch padlo dvadsaťkrát do rúk okupantov a dvadsaťkrát bolo opäť oslobodené. Je obklopené vencom horských pásiem Bjelasica, Komovi, Stožac a Sinjajevina, väčšinou dosahujúce výšky 2000 až 2400 m.

Kolašin je vchodom do sveta neporušenej horskej prírody národného parku Biogradska gora v pohorí Bjelasica, jej takmer neprístupných pralesov a miernych svahov horských pastvín.

Pohorie Durmitor

Za Kolašinom, pred mestečkom Mojkovac (17 km severovýchodne od Kolašinu) odbočuje cesta na severozápad k cieľu cesty - Durmitoru, najprv pozdľž rieky Tary, potom 11 km na západ do Žabljaku.

Žabljak (1450 m) je horské letovisko, zimné stredisko a jediné východisko z túry na Durmitore. Je odtiaľ možné robiť výstupy po vyznačených cestách na bližšie, alebo vzdialenejšie vrcholy, napr. na Medjed (2 287 m), ktorý se týči ako výrazná dominanta a jeden z najbližších vrcholov, výstup trvá 4 hod. Na vzdialenejšiu najvyššiu horu Durmitora - Bobotov kuk (2 523 m) je možné vystúpiť za 5 hod. a 30 min. Kdo nie je spôsobilý na vysokohorské výstupy, mal by sa vydať na prechádzku okolo malebného Čierneho jazera s nádherným výhľadom na štíty Durmitora (4 km). Durmitor navštevujú horolezci, vysokohorskí turisti, jazdí sa tu na horských bicykloch, prevádza sa paraglajding, rybolov v jazerách, je tu jazdiareň, takže je možné vypožičať si kone na celý deň. V poslednom čase je oblúbené fotosafari v lokalite Škrka - žije tam medveď, kamzík a veľa ďaľšej zveriny. V Žabljaku sídli správa národného parku. Podrobné informácie o možnosti túr po Durmitore a ponuky ubytovania i služieb v Žabljaku je možné nájisť na stránke NP Durmitor - www.nparkovi.cg.yu/durmitor/index.htm a na stránke www.durmitorcg.com.

Rieka Tara

Kaňon rieky Tary

Nie menej pôsobivou súčasťou tohoto výletu je i zoznámenie sa s riekou Tarou a jej kaňonom, ktorý je najhľbší v Európe a patrí k najhlbším na svete (je hľboký až 1 300 m). Pomenovanie rieky Tary je ilyrského pôvodu. Nazval ju tak tunajší ilyrský kmeň Autariatov. Kaňon Tary sa rozkladá medzi mestečkami Mojkovac a Šćepano Polje v dľžke 78 km. Priemerný prietok rieky je 93 m3/s. Veľkou atrakciou je splavovanie kaňonu Tary na voroch, kajakoch a raftoch. Pri jazde po ceste zaujme smelá stavba mostu, ktorý spojuje brehy rieky Tary v blízkosti Žabljaku u osady Djurdjevića Tara. Most je vysoký 135 m a dlhý 154 m bol postavený pred vypuknutím 2. svetovej vojny a jedným z jeho staviteľov bol juhoslovanský inžinier Z.Jauković. Za nepriateľskej ofenzívy v r. 1942 dostal príkaz od partizánskeho velenia tento most zničiť  zo strategických dôvodov, čo aj urobil. Okupantmi však bol chytený a zastrelený. Most bol v r.1946 obnovený a Z.Jaukovića pripomína pamätník pri novom moste.

Most cez Taru

Už od Mojkovca sa rieka prebíja skalnatým terénom a vytvára kaňon, jeho hľbka sa pohybuje od 400 do 1300 m. Rieka prekonáva početné splavy, pereje a vodopády, a to až do svojho sútoku s riekou Pivou, s ktorou vytvára rieku Drinu.

Kaňon rieky Tary, rafting

Najefektnejší je pohľad na strednú časť toku z vyhliadky Čurovac (1 625 m) ku ktorému vedie zo Žabljaku makadamová cesta. Od Čurovca je možné zostúpiť až na dno kaňonu v jeho čiastočne rozšírenej časti, odkiaľ východným smerom stojí chata vorarov a kajakárov (Dom splavara i kajakaša). Tu sa organizujú preslávené plavby na voroch a kajakoch kaňonom Tary (jedno- až štvordenné a jazdí sa aj na raftoch). Zjazd Tary akýmkoľvek z týchto plavidiel je neobyčajný zážitok. Vodným turistom slúžia okrem uvedenej chaty aj dva kempy. Na Tare sa tešia nejväčšej obľube plavby pre športových rybárov.