Čierna Hora je prastarou krajinou vínnej révy

Nie je moc známe, že Čierna Hora je prastarou krajinou vínnej révy a jej spracovanie na ušľachtilý nápoj - víno. Pritom pôvodní tunajší obyvatelia Ilýri boli preukázateľne veľmi dobrými vinármi už viac než tisíc rokov pred naším letopočtom. V čase najväčšieho rozmachu ilýrskej ríše na dnešnom území Čiernej Hory, za ilyrských kráľov malo tunajšie víno veľmi dobrú povesť a bolo vysoko cenené. Tiež Teuta, keď chcela po víťazných bitkách (3. stor. pnl) prejaviť svoju priazeň niektorému zo svojich najúspešnejších veliteľov darovala mu okrem svojej priazne a bozkov aj džbány tunajšieho vína. Po páde Teuty, keď Rimania ovládli tunajšie územie obnovili vojnami zanedbané vinohrady a vyvážali tunajšie víno aj do zámorských krajín. Podľa tradície bol veľký rímsky cisár Marcus Aurelius presvedčený, že víno z okolia Skadarského jazera, teda z čiernohorských končín predlžuje život, zabraňuje starnutiu a hojí rany na tele i na duši.

Tunajšia rímska Dioclea, neskoršie Duklja, neodolala v 6. a 7. storočí nájazdom Avarov a Slovanov. Práve Slovania sa tu potom usadili a vrátili postupne tunajšiemu vínu jeho niekdajšiu povesť. Prvou písomnou zmienkou o miestnych vinohradoch je odkaz veľkého čiernohorského vládcu Ivana Crnojevića z druhej polovice 15. storočia. Ten vo svojej poslednej vôli daroval vinohrady v povodí rieky Crmnice Cetinjskému kláštoru. Boli to najlepšie vinohrady v krajine.

Neustále boje s Turkami od konca 15. storočia znamenali aj stagnáciu vinárstva a zanedbanie existujúcich vinohradov a to na storočia. Až koncom 19. storočia za vlády kniežaťa (neskôr kráľa) Nikolu priniesli oživenie - bola založená kniežacia čiernohorská poľnohospodárska škola a vo Virpazare crmnické vinárske družstvo. Crmnické vína si začali získavať cestu dokonca aj na európske kráľovské dvory. V roku 1907 získalo tunajšie víno prvú zlatú medailu na svetovej výstave v Londýne. Ale ďalšie pohnuté desaťročia, vrátane dvoch vojen nepriali pozitívnemu vývoju a priniesli dlhodobú stagnáciu.

Vína podniku "Plantáže"

Zmena prišla až v 60. rokoch 20. storočia založením veľkého poľnohospodárskeho kombinátu, ktorý spojil poľnohospodárske plochy a kapacity v oblasti dnešnej Podgorice, Danilovgrade a Virpazaru. Jeho súčasťou sa stal aj podnik "Plantáže", ktorý sa ukázal byť nositeľom a hybnou silou rozvoja moderného vinohradníctva a vinárstva v Čiernej Hore. V súčasnej dobe je najväčším vinárskym podnikom v balkánskom regióne. Na 2000 hektároch vinohradov ročne sa zozbiera 20 miliónov kilogramov hrozna z ktorých sa vyrábajú známe kvalitné vína. Tieto získali mnohé medzinárodné ocenenia. Prvé miesto patrí vínu Vranac, ktoré sa stalo čiernohorskou značkou. Vranac sa vyznačuje väčším obsahom alkoholu, plnosťou a špecifickým buketom. Je to typické južné víno.

Podnik "Plantáže" hospodári v širšej oblasti Skadarského jazera, ktoré je najcennejšou vinohradnícku lokalitou v Čiernej Hore. Severne od jazera sa nachádza tzv Ćemovské polje (Ćemovsko polje), podľa niektorých odborníkov najväčší a najlepší vinohrad v Európe, kde na ploche 2310 hektárov rastie 11 miliónov kríkov viniča. V čase vegetácie počas 8 mesiacov tu svieti slnko 10 až 12 hodín denne. Takmer 95% vínnej révy sa zbiera ručne a na vinobraní sa podieľa okolo dvetisíc pracovníkov. Od Jadranského mora je vzdialený 30 kilometrov.

Vranac je čiernohorská červená odroda, z bielych vín je to Krstač. Vranac sa vyznačuje malými, modročervenými, veľmi chutnými sladkými bobuľami. Zbiera sa obyčajne posledný týždeň v auguste, alebo prvý týždeň v septembri. Krstač má bobule strednej veľkosti, elipsovité, zelenožltej farby. Zbiera sa obyčajne v prvom týždni septembra. Najviac je zastúpený v okolí Podgorice. Okrem týchto dvoch odrôd pestujú sa aj svetovo preslávené odrody Cabernet, Merlot, Sauvignon, Chardonnay a ďalšie.

Podniku Plantáže patrí najväčšia čiernohorská vínna pivnica, "Šipčanik", ktorého plocha je takmer 7 000 štvorcových metrov. Svojimi parametrami má ideálne podmienky pre uchovávanie vína - v hĺbke 30 metrov pod povrchom je teplota 17 až 19 stupňov a vlhkosť vzduchu 70 až 80 percent. V drevenných sudoch a fľašiach tú môžu dozrievať až dva milióny litrov vína. Do svojej dnešnej podoby bol upravený a otvorený až v roku 2007. Odtiaľ pochádzajú aj trhové odrody Chardonnay barrique a Vranac barrique, Crnogorska oka a Premijer. V rámci pivnice sa nachádza vinotéka s 28 tisíckami fliaš vín starých až desať rokov, degustačná sála pre ochutnávky a predaj vín.

V ďalších dvoch pivniciach na Ćemovskom polji sa spracováva vinič na víno a na rakiju. Novšia je pivnica "Ćemovsko polje" (z roku 1979) a je vybavená najmodernejším zariadením zo všetkých čiernohorských pivníc. Stojí v bezprostrednej blízkosti vinohradov. Najmenšia vínna pivnica podniku Plantáže, "Lješko polje" je najstaršia pivnica a strážca vinárskych tradícií oblasti.

Podnik Plantáže ponúka milovníkom dobrého vína výlet po tzv Vínnej ceste (Vinska put), zahŕňajúca všetky významné vínne pivnice. Pivnice sú vybavené miestnosťami pre ochutnávky, pivnica Šipčanik navyše predajňou vína a suvenírov za výhodných podmienok. Pre návštevníkov je najzaujímavejšia pivnica Lješko polje. Ponuku vín v pivniciach dopĺňa aj ponuka tunajšej rakije, pálenky. Na vínnej ceste môžu návštevníci zavítať do niekoľkých reštaurácií a pochutnať si na miestnych špecialitách.

Zdroj informácií:

• denník Pobjeda (www.pobjeda.me)
• Plantáže (www.plantaze.com)