Kotor

Clear 14 ^oC
Humidity: 27%
Wind: N at 7 mph

Thu 43 - 59 ^oF » Clear «

Fri 43 - 63 ^oF » Mostly Sunny «

Sat 43 - 64 ^oF » Clear «

Mestečko a prístav v najzadnejšom cípe Boky, v závere Kotorskej zátoky, 14 km na juhovýchod od Perastu na úpätí Lovčenu, ktorý mu tvorí monumentálny záver. Kotor je najcennejšou kultúrnou a historickou pamiatkou Boky - ako významný stredoveký urbanistický celok s mimoriadne hodnotnými pamätihodnosťami je Kotor v celosvetovom zozname kultúrneho dedičstva zostavenom organizáciou UNESCO. Ku Kotoru pričlenili predtým samostatné obce Dobrota a Prčanj.

Vy s v e t li v k y:
1 katedrála sv. Trifóna
2 Národné divadlo
3 Južná brána
4 pevnosť sv. Jána
5 palác Dragovcov
6 kostol sv. Jozefa
7 kostolík Panny Márie Kolegiaty
8 Severná brána, aj Riečna brána
9 mestské hradby správcu  
10 kostolík sv. Lukáša
11 palác Grgurinovcov
12 mestská veža s hodinami
13 palác Bisantiovcov
14 palác Beskučovcov
15 palác Pimovcov
16 Západná brána, aj Morská brána
17 palác miestodržitera-benátskeho



Stará časť zaberá malý priestor s pôdorysom trojuholníka, ktorý zvierajú hradby, šplhajúce sa až vysoko do skál Lovčenu k pevnosti sv. Jána (Sveti Ivan - 260 m). Svojou urbanistickou štruktúrou, systémom opevnenia a zástavbou predstavuje prototyp stredovekého stredomorského mesta. Jeho nová časť sa rozvinula za hradbami.

Kotor utrpel pri zemetrasení v r. 1979 veľmi ťažké škody (epicentrum tohto zemetrasenia bolo práve v oblasti Lovčenu). Na obnove sa pracuje dodnes, avšak staré jadro Kotoru sprístupnili už v r. 1987. Vzhľadom na závažné problémy, ktoré sa v priebehu rekonštrukčných prác prejavili (napr. stúpanie hladiny spodných vôd a i.), je rekonštrukcia mimoriadne zložitou a ťažkou úlohou, ktorú sa vďaka medzinárodnej pomoci darí plniť.
Mestečko má veľmi starú námornú tradíciu. V jeho histórii hralo významnú úlohu bratstvo moreplavcov Boky, tzv. Bokeljska mornarica (Confraternitas nautarum S. Nicolae). Bola to profesionálna sociálna inštitúcia, združujúca tunajších moreplavcov. Bratstvo založili už v 9. stor. - uskutočňovalo zdravotnícku a policajnú kontrolu lodí a lodného nákladu, lodnej prevádzky a posádok, malo svoje obchodné a vojnové loďstvo, v prípade potreby organizovalo obranu Kotoru, ale staralo sa aj o svojich starých, chorých, alebo invalidných členov príp. o ich rodiny.
V Kotore kvitli remeslá i umenie (maliarstvo, staviteľstvo, zlatníctvo).
Vjazd motorovými vozidlami je po mnoho desaťročí zakázaný. Od prístavu sa vchádza Morskou bránou (Morská vráta) zo 16. stor., ktorá je súčasťou mohutného mestského opevnenia, budovaného od 15. do 18. stor. Hradby sú 5 km dlhé a miestami až 10 m vysoké. Obopínajú celé mesto. Komplexnosť sústavy umožňovala Kotoru vydržať i obliehanie trvajúce mesiace.
V tesnej blízkosti brány je nedokončený palác benátskeho správcu zo 16. stor. Zaberá celú západnú stranu námestia Trg od oružja. Zo severnej strany ho uzatvára radnica zo zač. 20. stor. Priamo oproti Morskej bráne stojí renesančná mestská veža (Gradski toranj) s hodinami (17. stor). Vedľa veže vedie úzka ulička k niekdajšiemu kostolu sv. Michala (Sveti Mihovil) s nástennými maľbami zo 14. stor. (lapidárium).
Z námestia Trg od oružja sa uličkou okolo paláca Bisantiovcov a paláca Beskučovcov (17. a 18. stor.) dostaneme na Múčny trh (Trg brašňa), ktorému dominuje monumentálny palác Pimovcov zo 16. stor. s balkónom nad celým priečelím, patriaci k najkrajším svetským stavbám Kotoru. Toto námestie spája krátka spojka s priestorom pred románskou katedrálou (12. stor.) sv. Trifóna (Sveti Tripun) na mieste niekdajšej rotundy z 8. stor. Je to mohutná, pôsobivá trojloďová bazilika zasvätená patrónovi Kotoru sv. Trifónovi, maloázijskému mučeníkovi z Frýgie, ktorý ako osemnásťročný zahynul za Deciovho prenasledovania kresťanov*. Románske trojlodie po zemetrasení v 17. stor., keď chrám utrpel značné škody (okrem veží bolo poškodené zastrešenie a priečelie), opravili a doplnili dvoma renesančnými vežami. Chrám je cenný i umeleckými predmetmi v interiéri (románsko-gotické cibórium, zlatá pala** z 15. stor., fresky zo 14. stor. a i.) a v klenotnici (o. i. relikviár sv. Trifóna, originál L. Bassana a mnohé zlaté predmety).
Za katedrálou nájdeme opustený románsky kostolík sv. Pavla (Sveti Pavao) z 13. stor. Od Južnej mestskej brány (Južná vráta, aj Vráta od Gurdiča) z 15. stor. je prístup na mestské hradby.
Ak ideme do katedrály severným smerom, dôjdeme k peknému goticko-renesančnému palácu Dragoycov. Námestiu Trg Bokeljskej mornarice (aj Pjaca od čirkula) dominuje palác Grgurinovcov zo 17. stor. so zbierkami Námorného múzea (Pomorski muzej). Z námestia vedie spojka na pôvabné námestíčko Bratstva a jednoty (Trg Bratstva i jedinstva), uprostred ktorého stojí malý čisto románsky kostolík sv. Lukáša (Sveti Luka), ktorého stavebníkom bol pravdepodobne veľký srbský župan Štefan Nemanja (koniec 12. stor.), so značným počtom ikôn. Kostol sv. Mikuláša (Sveti Nikola) na tom istom námestí je síce nový (20. stor.), má však peknú zbierku ikôn zo starého kostola, ktorý stával na jeho mieste.
Z tohto námestia dôjdeme zakrátko cez námestie Bratstva a jednoty k Severnej bráne (Sjeverna vráta). Cestou si všimnime mariánsky kostolík Kolegiata (Sveta Marija Koledjata aj Kolegijata) s prvkami románskymi, gotickými, barokovými i byzantskými. V blízkosti môžeme navštíviť starú kotorskú lekáreň z 15. stor. Kotor bol totiž v stredoveku zo stránky sociálnej a zdravotníckej veľmi pokrokovým mestom: mal sirotinec, lazaret, záchytnú hygienickú stanicu, lekáreň, staral sa o svojich starých a zdravotne postihnutých občanov.
Kto chce vystúpiť k pevnosti sv. Jána (Sveti Ivan), odbočí od Kolegiaty až do uličky vedúcej súbežne s hradbami. Do skál z nej vedie schodište (vchod k nemu bránkou s portálom).
Severná brána, nazývaná aj Riečna (Vráta na rijeku), sa nachádza v najstaršej časti hradieb. Za nimi, za riečkou Škurda sa tiahne predmestie Dobrota ešte nedávno samostatná obec. Zložená je z drobných osád. Južne od Kotoru leží predmestie Škaljari, kde sa sústreďuje hospodársky život a priemysel. Neďaleko je nové turistické sídlo Markov rt.



Okolie: Lovčenskou cestou na Lovčen a vrch Jezerski vrh s mauzóleom vladyku Petra II. Petroviča Njegoša. Sama cesta serpentínami je vhodná len pre veľmi zdatných a skúsených vodičov. Nádherný výhlad zo sedla Krstac - 926 m (podnebná hranica a najkrajší vyhliadkový bod boky). Mauzóleum na Jezerskom vrchu je dielo Ivana Meštroviča, ktoré dokončili iba v 70. rokoch 20. stor. Nádherný výhlad, výstup po 461 schodoch je však dosť namáhavý.
Dobrota: Dnes predmestie Kotoru nadväzujúce naň z východnej strany - mnohé výstavné domy a paláce (napr. Trípkovićovcov, Ivanićovcov a i., všetky zo 17. a 18. stor. V kostoloch cenné obrazy talianskych majstrov (napr. od Belliniho, Dolciho a ďalších).
Prčanj: Súčasť Kotoru zo severozápadného smeru. Výstavné mestečko: paláce a domy bohatých moreplavcov, obchodníkov a lodiarov (vyniká hlavne legendou opradený dom Tre sorelle = Tri sestry, palác Beskučovcov, Vukašićovcov a i. - 15. až 19. stor.). V miestnych kostoloch mnohé umelcké diela starších i moderných umelcov.