Igalo

Clear 13 ^oC
Humidity: 29%
Wind: N at 8 mph

Thu 43 - 59 ^oF » Clear «

Fri 43 - 63 ^oF » Mostly Sunny «

Sat 43 - 64 ^oF » Clear «

Významné liečebné kúpele a prímorské letovisko na severozápadnom brehu
Toplianskej zátoky, na úpätí Dobrostice (1 570 m). Vďaka svojej chránenej polohe má veľmi mierne podnebie. Leží pod magistrálou. Prakticky nadväzuje na novú výstavbu Toply, predmestia letoviska Herceg-Novi.

Plytké morské dno tu pokrýva liečivé bahno. V ústí riečky Sutorina vyvierajú liečebné pramene. V kúpeľoch sa liečia hlavne stavy po úrazoch, choroby pohybového ústrojenstva, kožné a ženské choroby.

Herceg-Novi

Najväčšie letovisko v Boke, tradičné prímorské a klimatické kúpele. Vyniká mimoriadne bohatou stredomorskou a subtropickou vegetáciou (bohatstvom zelene patrí medzi prvé na Jadrane).
Za svoju obľúbenosť vďačí priaznivým prírodným podmienkam v chránenej polohe, dostatku vodných zrážok a starej tradícii prímorských udržiavaných kúpeľov.
Skladá sa zo starého mestského jadra a podstatne novšej časti, na ktorú nadväzuje kúpeľné predmestie Topla (predtým samostatná) a ďalej Igalo. Objekty cestového ruchu sú vo všetkých týchto častiach a v osade Njivice (na západnom pobreží Toplianskej zátoky).

Koncom 14. stor. si tu dal postaviť bosniansky kráľ  Tvrdko hrad sv. Stefana (Sveti Stefan), okolo ktorého sa začalo rozvíjať  živé obchodné stredisko. V 15. stor. pripadlo humskému feudálovi Štefanovi Vukčičovi-Kosačovi, ktorý ho opevnil a dal mu meno podľa svojho práve získaného vojvodského titulu (herceg) - Herceg-Novi. Koncom 15. stor. padlo do tureckých rúk. V ďaľších storočiach sa oň tvrdo bojovalo so striedavým šťastím. Benátčania so svojimi spojencami Španielmi a za pápežovej podpory dosiahli určité úspechy, ale Turci mesto vždy znovu získali späť. Od 19. stor. po krátkej epizóde ruského a francúzskeho panstva patrilo Rakúsku, ktoré sa zaslúžilo o kúpeľný ráz mestečka a zakladanie tunajších parkov a záhrad, ktoré dnes robia letovisko takým príjemným. Stará časť je neveľká. Z pôvodného opevnenia sa zachovali len zvyšky: pevnosť Španjola s valcovou vežou (podľa Španielov, ktorí ju vybudovali - dokončili ju však Turci), ďalej Kanli-kula (=po turecky Krvavý hrad), ktorá slúžila Turkom ako väzenie, dnes divadlo v prírode; obidve pevnosti sú zo 16. stor. Pri samom pobreží na skalisku stojí pevnosť Forte Mare, dnes kino v prírode. Kostol sv. Hieronyma (Sveti Jerolim) postavili v 19. stor. na základoch moslimskej mešity. Nový je srbsko-byzantský chrám sv. Archanjela Michala (Sveti Arhandjel Mihajlo) z 20. stor. V starej časti je ešte pekná studňa Karadža (aj Karača) s arabským nápisom. Zo starej častí do novšej sa vchádza po hlavnej ulici - schodišti priechodom pod hodinovou vežou (Sahat-kula, aj Tora), ktorú benátčania v 17. stor. upravili do dnešnej podoby. Novšiu časť mestečka v 19. a 20. stor. vybudovali sčasti na terasách nad morom. Hotely tu majú pekné parky, neveľké pláže sú príjemné (zväčša ich umelo rozšírili, alebo doplnili navozeným pieskom). Väčšina hotelov má vlastné pláže. Na hlavnej ulici je blízko budovy opčiny Vlastivedné múzeum (Zavičajni muzej) s niekoľkými oddeleniami. Za prehliadku stojí 1 tunajšia botanická záhrada - má vyše 2 000 exotických rastlín. V parku hotela Boka rastie len paliem do 20 druhov. Odporúčame navštíviť aj Umeleckú galériu J. Benkoviča (Umjetnička galerija J. Benkoviča), kde je dnes okrem Benkovičových obrazov a ďalších obvyklých exponátov umiestnená časť zariadenia i klenotnice z neďalekého pravoslávneho kláštora Savina, o. i. časť ikonostasu, vzácna ikona z atoského kláštora Chilandari a ďalšie ikony, drahocenné liturgické náčinie a i. Zbierka má mimoriadnu hodnotu; zostane tu do dokončenia obnovy kláštora Savina.

Okolie: Hotelová osada Njivice - 10 min. plavby, na protiľahlom pobreží zátoky. Možno sem prísť aj po pevnine.