Boka Kotorská

Clear 14 ^oC
Humidity: 27%
Wind: N at 7 mph

Thu 43 - 59 ^oF » Clear «

Fri 43 - 63 ^oF » Mostly Sunny «

Sat 43 - 64 ^oF » Clear «

Najväčší záliv v južnej časti pobrežia Jadranu. Scenériou pripomína severské fjordy, doplnené však bujnou stredomorskou vegetáciou. Predstavuje jednu z najpôsobivejších prírodných scenérií. Tvoria ju vlastne dva zálivy, boky, skladajúce sa vždy z niekoľkých zátok. V prvom rade Toplianska, Hercegnovská a Tivatská zátoka, v druhom Morinjská, Risanská a Kotorská.

Medzi Hercegnovskou a Tivatskou zátokou je Kumburská, aj Kumborská úžina (Kumburski, aj Kumborski tjesnac). Najužšie miesto v boke tvorí úžina Verige (široká len 350 m), medzi Tivatskou zátokou a zadnou časťou Kotorskej boky. Verige znamená reťaze, ktoré sa predtým naťahovali cez túto úžinu, aby chránili vjazd do zadnej časti zálivu.

Cez úžinu, medzi obcami Lepetane a Kamenari, obstaráva dopravu trajekt, ktorý premáva nepretržite. Boka sa pomerne hlboko zarezáva do krasových pohorí, ktoré ju obklopujú, čo spôsobuje značné klimatické kolísanie v priebehu roka. Dostatok vlahy, ktorú hlavne na jar a na jeseň prinášajú vetry fúkajúce od mora, prispieva k bohatstvu tunajšej vegetácie. V zime tu fúka z vnútrozemských hôr obávaná bóra. 30 km pred zálivom objavili v mori ložisko ropy. K najvýznamnejším sídlam patria: Kotor, Herceg-Novi, Igalo, Tivat, Risan a Perast - všetky slúžia cestovnému ruchu. Inak obyvateľstvo pracuje v poľnohospodárstve, námorných službách, čiastočne i v priemysle. Boka bola po stáročia strediskom medzinárodného obchodu a plavby. Prenesenie ťažiska svetového obchodu do Atlantického oceánu a začiatky paroplavby priniesli boke úpadok a spôsobili vlnu vysťahovalectva. Boka sa zapísala i do novodobej histórie. Dňa 1.2.1918 sa na rakúsko-uhorských lodiach* zakotvených v Kumburskej, aj Kumborskej úžine vzbúrilo do 6 000 námorníkov zo 40 lodí. Kotorská boka bola oporným bodom a hlavnou základňou rakúsko-uhorského námorníctva pre južný Jadran a Iónske more.